Studená Orava v minulosti neponúkala také možnosti poľnohospodárskej obživy ako dolná zem, preto sa obyvateľstvo sústredilo na chov oviec, či spracovanie dreva. Patrónom pastierov je sv. Vendelín, ktorého kaplnku nájdeme aj na kopci medzi Srňacím a Pucovom.

Srňacie je niekdajšia najmenšia obec na Orave, dnes prímestská časť Dolného Kubína. V druhej polovici 20. storočia sa obec takmer vyľudnila a zabudlo sa na ňu. Začiatkom 90.rokov 20.storočia tu boli obývané len dva domy, ktoré dokopy obývali len štyria ľudia, ktorých nezlákal život v meste.

Koncom 90. rokov 20.storočia znovu objavili túto čarovnú dedinku chalupári, ktorým učarovala natoľko, že niektorí z nich tu ostali natrvalo. Vyhľadávať ju začali aj turisti, vďaka jej atmosfére a pomerne zachovanej drevenej architektúre. Združenie Femina sa rozhodlo oživiť dedinku aj tradíciami. Každoročne tu organizuje rôzne kultúrne podujatia, ktoré sú viazané na tradíciu regiónu. 

Svoje miesto pre inšpiráciu tu našli aj výtvarníci nielen zo Slovenska, ale aj Ukrajiny, Čiech, Poľska a Francúzska, ktorí sa tu každoročne zúčastňujú worshopu a zanechajú v Srňacom zaujímavé umelecké diela, ktoré zdobia dedinu. 

Výtvarníci zo zoskupenia Tatrart sa rozhodli vytvoriť pre Srňacie sochu nového patróna. Keďže bolo Srňacie dlhú dobu zabudnuté, z vďaky za jeho znovuobjavenie padla voľba na patróna zabudnutých vecí, svätého Antona.